Klasika, sobota ráno a my nemáme chlebík. Nevadí, upečieme si. Pečiem ho už pár rokov, máme už druhú pekáreň, takú istú, od kamošky, ktorá ju nepoužívala. Aj tento chlebík robím metódou priměřeně, ako v rozprávke Soľ nad zlato, samozrejme, že skoŕábky nie, ved sem ani nejdú vajíčka.
Dodržujem len váhu. Vezmem pekáreň, položím ju na váhu, teda len tú vaničku z pekárne, samozrejme. Nezabudneme skontrolovať, či je v nej ten miesiaci čudlík, lebo pchať ho tam, keď je už plná je zaujímavá činnosť, len si pri nej musíte dobre umyť ruky, predtým a potom zase :)), ale dá sa to, už som to robila viackrát. Táto činnosť sa samozrejme nezaobíte bez patričného komentára :).
Takže pekáreň na váhe, dáme vodu, potom zapneme váhu, mám na baterky a dá sa privažovať, super vec. Na váhe máme nulu a sypeme múku, dávam trochu aj tej zmesi na chlieb, čo kúpite v obchode, sedliacky z Lidl, semiačka ľanové, sezamové, slnečnicové, chia, všetky, čo máme doma, ovsené otruby droždie sypané, trošku ocot, trošku cukor, trošku soľ, rascičku. Myslím, že to je všetko. Keď sa to miesi vyzerá to asi takto.
Ak sa nám to zdá riedke prisypeme trochu múky, ak husté vodu, a možno o chvíľu zas trošilinku múky, no proste přiměřeně.
Tu je už krásne nakysnutý
A tu je už upečený.
A ešte moje obľúbené šitie, moje obľúbené noviny v rámci projektu Konkurujeme igelitkám. Ušité s láskou :).
Krásny týždeň prajem, už štvrtý novoročný.
Dada
